Beriem to osobne

Mladé dievča vojde do úzkej uličky a muž s nožom je pár krokov za ňou. Dievča vie, že už nedokáže utiecť, tak začne kričať. V mnohých oknách sa zažnú svetlá. V niektorých vidno siluety sledujúcich postáv. Tí zvedaví otvoria okno a vystrčia hlavy, aby lepšie videli. Muž švihne nožom a dlhá čepeľ jej s ľahkosťou vchádza do tela. “Pomôžte prosím!”, plače dievča. Muž znovu bodol. Jeho obeť leží na ceste, v kaluži studenej vody. Od úst jej stúpa para a na blúzke jej rastie červená škvrna. Z okna sa ozve hrubý mužský hlas: “Vypadni!” Útočník sa strhne a odbehne na koniec uličky, mimo svetiel lámp. Nasadne do zaparkovaného auta a odchádza. Svetlá v niektorých oknách zhasli. Pár minút sa nič nedeje, iba svetlá v niektorých oknách zhasli. Dievča žalostne stoná. Po ceste presviští autobus na letisko. Lúče jeho svetiel oblejú zakrvavené dievča. Neďaleko odtiaľ útočník čaká čo sa bude diať. Zbytočne, nedeje sa nič. Po pol hodine sa pomaly vracia. Dievča sa medzitým odplazilo a leží opreté o dvere kníhkupectva.“On ma zabije!”, kričí, ale hlas jej slabne. Svetlá v oknách sa znovu zažnú. Tridsaťosem párov očí sa pozerá. Muž sa k nej zohne, stisne nôž a vrazí ho dievčaťu do hrude. Dotykom sa presvedčí, že je mŕtva. Očistí čepeľ noža o jej sukňu a vráti sa k zaparkovanému autu. Je pol štvrtej ráno. Po dvadsiatich minútach jeden zo svedkov prvýkrát zavolá políciu. Po dvoch minútach prichádza hliadka.

Takto prebiehala smrť 28-ročnej Kitty Genovese v Kew Gardens, New York. Tridsaťosem slušných, pracujúcich ľudí sa nečinne pozeralo ako umiera mladé dievča a nikto nič neurobil. Prečo? Nebolo to preto, že im to bolo jedno…

Predstavte si, že sa vám pokazilo auto a vybil mobil. Čo myslíte, kde máte väčšiu šancu, že vám niekto pomôže: na rušnej ceste s hustou premávkou, alebo na dlhej takmer nepoužívanej ceste s nízkou premávkou? Štúdie ukázali, že na opustenej ceste máte vyššiu šancu, že sa pri vás niekto zastaví. Prekvapuje vás to? Spomeňte si na prípady, keď ste videli niekoho, ako sa pri ceste snaží opraviť auto. Pomysleli ste si, že by ste mu mohli pomôcť, ale načo? Už si určite zavolal pomoc, alebo mu zastaví niekto iný.

Eleanor Bradley ležala na podlahe nákupného strediska so zlomenou nohou štyridsať minút, kým jej niekto pomohol. Skupiny ľudí ju obchádzali a prekračovali. V roku 2000 v Central Parku v New Yorku zaútočila skupina mužov na šesťdesiat žien. Videlo to takmer tisíc ľudí a predsa nikto nezavolal políciu.

Bibb Latane a John Darley skúsili experiment v ktorom pustili do miestnosti, kde ľudia vyplňovali dotazník dym. V jednej verzii experimentu bol v miestnosti skúmaný človek sám, v druhej verzii boli v miestnosti vždy traja, v tretej verzii väčšia skupina. Ak bol človek v miestnosti sám, trvalo mu asi päť sekúnd, kým sa rozhodol privolať pomoc. Ak boli v miestnosti traja, trvalo to dvadsať sekúnd. V skupinách sa prvý z nich zdvihol až po šiestich minútach, keď kvôli dymu nebolo vidno na dotazníky. Rozhodli sa experiment zopakovať bez dymu s tým, že z vedľajšej miestnosti bolo počuť zranenú ženu volajúcu o pomoc. Ak bol človek v miestnosti sám, rozhodol sa ísť zistiť, čo sa deje v 70% prípadov. Ak bola v miestnosti skupina, záujem pomôcť klesol na 40%.

Podobných prípadov je viac. Väčšina ľudí si myslí, že ak uvidia niekoho, kto je zranený a potrebuje pomoc, poskytnú mu ju. Nie je to tak. Čím viac ľudí vidí niekoho v problémoch, tým je menšia šanca, že niekto pomôže. Cítite dym, ale nechcete sa strápniť pred skupinou, tak sa chvíľu tvárite normálne a sledujete niekoho, ako sa bude chovať. On robí to isté s vami. Tretia osoba vidí dve osoby, ktoré sa správajú akoby sa nič nedialo a tak má ešte menší dôvod robiť si starosti. Ľudia predpokladajú, že iní vedia, čo si myslia, len podľa toho, že sa na nich pozerajú. Nie je to tak. Všetci si myslia to isté, ale každý predpokladá, že je jediný.

Nie je to chyba charakteru, tak funguje náš mozog. Ale ak si to uvedomíme, dokážeme to zmeniť. Preto vás prosím, držte si tieto príbehy v hlave a dajte zbohom myšlienkam typu “Niekto iný sa o to postará.”, “Niekto iný povie, že sme nespokojní.”, “Nech začne niekto iný.” Celý svet sa vás týka. Ako Puzov Krstný otec, berte všetko osobne, konajte.