81 kníh, ktoré som čítal v roku 2019

Rok 2019 bol náročný a predsa mimoriadne plný kníh. Popri dvoch malých deťoch, práci v reklamnej agentúre a sťahovaní som stihol prečítať rekordných 81 kníh. v priemere som prečítal každého štyri a pol dňa jednu knihu.

V tomto článku vám poviem niečo o každej z nich, odporučím vám tie, ktoré sa určite oplatí prečítať si a skúsim vás odradiť od tých, ktoré (podľa mňa) nestoja za veľa. Podobne ako minulý rok.

Knihy v tomto článku sú usporiadané v tematických blokoch, nie v poradí, v akom som ich čítal. Odkazy z názvov kníh väčšinou vedú do kníhkupectva Martinus. Ak by ste si niektorú z nich kúpili, dostanem za to malú províziu, za ktorú si nič nekúpim a vy tak prispejete k ochrane klímy obmedzením môjho nakupovania.

Najlepšia kniha roku 2019

Lost Connections: Uncovering the Real Causes of Depression - and the Unexpected Solutions od Johanna Hariho bola poslednou a zároveň najlepšou knihou, ktorú som tento rok čítal.

Je to kniha o depresii, jej príčinách a spôsoboch, ako s ňou bojovať. Nie je to ale kniha o anatómii a chémii mozgu, ale o spoločenských a psychologických príčinách, ktoré zvyšujú šance, podmieňujú a umocňujú depresiu. Jej autor Johann Hari trpel depresiami od detstva a roky menil antidepresíva a ich dávky bez úspechu. Vydal sa preto pátrať po príčinách depresie, diskutoval so svetovými psychológmi a odborníkmi na duševné zdravie a odpoveď, ktorú od nich dostal podkopala všetko, čo si o depresii myslel.

Nie sme stroje s pokazenými súčiastkami. Sme zvieratá, ktorých potreby nie sú naplnené. Potrebujeme komunitu. Potrebujeme zmysluplné hodnoty, nie podradné hodnoty, ktoré sú do nás pumpované celý život a hovoria nám, že šťastie prichádza s peniazmi a nakupovaním. Potrebujeme zmysluplnú prácu. Potrebujeme prírodu. Potrebujeme istotu budúcnosti. Potrebujeme cítiť spojenie so všetkými týmito vecami. Potrebujeme sa zbaviť pocitu viny a hanby za to, ak s nami niekto v živote zaobchádzal zle.

Kniha Lost Connections nie je len pre ľudí, ktorí trpia depresiou (čo by bol pre knihu stále obrovský trh). Je pre všetkých, ktorí sa chcú mať a cítiť lepšie. Prečítajte si ju, prosím. Vážne.

Psychológia a jej nepodarení súrodenci – marketing a self-help literatúra

Ak by ste od knihy The Undoing Project: a Friendship That Changed Our Minds čakali intro do behaviorálnej ekonómie a práce Daniela Kahnemana a Amosa Tverského, bola by pre vás len slabším odvarom knihy Myšlení rychlé a pomalé. Michael Lewis však v knihe vyskladal biografický príbeh oboch velikánov tohto odboru do mozaiky, ktorá zaručene zaujme a nezainteresovaného čitateľa zasvätí do ríše kognitívnych chýb a omylov. Oplatí sa ju prečítať ak ste Thinking Fast and Slow buď nečítali vôbec, alebo ak je to vaša srdcovka.


Záhada rozumu od Huga Merciera a Dana Sperbera je pravdepodobne rovnako zásadná kniha o ľudskej psychike ako vyššie spomínané Myšlení rychlé a pomalé od Kahnemana. Presvedčivo argumentuje, že ľudský rozum sa nevyvinul preto, aby ľudia robili vždy tie najrozumnejšie rozhodnutia, ale k tomu, aby sme svoje iracionálne rozhodnutia vedeli zdôvodniť iným ľuďom a presvedčiť ich o inej pravde. Prax ukazuje, že môžu mať pravdu – minimálne mňa ich rozum presvedčil.


Abrahama Maslowa možno poznáte ako otca slávnej pyramídy potrieb či ako jedného z otcov humanistickej psychológie. The Farther Reaches of Human Nature je zbierka jeho článkov a nedokončené dielo v jednom. v tejto knihe postavil Maslow pyramídu potrieb na hlavu a z hodnôt seba-aktualizácie (self-transcendence) ako sú krása, dobro, pravda či spravodlivosť urobil základné potreby. Touto knihou na mňa urobil Maslow výborný dojem. Preto som sa rozhodol, že v roku 2020 si prečítam viac jeho kníh.


The Origin of Consciousness in the Breakdown of the Bicameral Mind od Juliana Jaynesa je zaujímavý oriešok. Kniha prezentuje zaujímavú, vedecky prevažne odmietnutú ale nedokázateľnú / nevyvrátiteľnú teóriu, že ľudia v antických časoch – v dobách pred Iliadou a Odyseou nemali vedomie a len postupne ho získavali. Na starovekých textoch sa snaží ukázať, že ľudia kedysi počuli v hlave hlasy bohov (t.j. podvedomia), ktoré im hovorili čo majú robiť. Snaží sa to dokázať na mnohých pasážach z Homéra: napríklad v Iliade sú všetci literárni hrdinovia bez vnútorných pochodov a všetky rozhodnutia robia bohovia za nich, kým Odyseus v neskoršom epose už je schopný mentálnych manévrov, úskokov a klamstiev.

Jaynesova hypotéza je viac psycho ako psychológia, ale je zaujímavé predstaviť si vnútorný aj vonkajší svet osôb, ktoré opisuje.


Ďalší rok a ďalšia kniha od kognitívneho vedca Douglasa Hofstadtera, ktorý bude mať v mojej mysli a knižnici vždy čestné miesto vďaka jeho prvotine Gödel, Escher, Bach. Jeho kniha Surfaces and Essences - Analogy as the Fuel and Fire of Thinking hovorí o tom, že všetko ľudské myslenie prebieha v analógiách. Pre mňa to bolo zaujímavé čítanie, ale nemyslím si, že má zmysel ho odporúčať ďalej – ak vás táto téma zaujíma, dôjdete k nej aj sami. A ak nie, nemusíte o nej vedieť…


The Varieties of Religious Experience: a Study in Human Nature je súbor prednášok pragmatického filozofa a psychológa z Harvardskej univerzity Williama Jamesa, kde opisuje, ako názov napovedá, druhy náboženských skúseností. Kniha je psychologickou štúdiou individuálnych subjektívnych náboženských skúseností s množstvom príkladov naprieč náboženskými tradíciami. Je to cenná kniha, ktorá má už vyše jedno storočie svoje zaslúžené miesto v západnom kánone psychológie a filozofie.

Dobrý humor je filozofickým stavom mysle. Svetu ukazujeme, že ho neberieme vážne, rovnako ako on neberie vážne nás. Pri filozofii by sa mal človek vždy usmievať.


Minuloročná kniha How to Change Your Mind od Michaella Pollana o psychedelikách ma zaujala natoľko, že som sa rozhodol, že si tento literárny trip vyskúšam ešte raz. Voľba padla na knihu Sacred Knowledge: Psychedelics and Religious Experiences, ktorej autorom je William A. Richards. Sacred Knowledge je výborne napísaná kniha o vplyve psychedelík na biologické procesy, ľudské vedomie a vyššie spomínané náboženské skúsenosti napísaná na základe takmer troch desaťročí (legálneho) výskumu. Oproti Pollanovi je viac spirituálna/mystická, ale v tolerovateľnej miere. Odporúčam však začať s How to Change Your Mind

Na podobnú tému je aj kniha The Doors of Perception, v ktorej slávny Aldous Huxley popisuje svoje skúsenosti s meskalínom a o zvýšených schopnostiach vnímať umenie, hudbu či filozofiu pod vplyvom tejto látky.

Od Aldousa Huxleyho som tento rok čítal aj The Perennial Philosophy, kde skúma myšlienky a postoje vo viacerých svetových náboženstvách a snaží sa vydestilovať podstatu, ktorú majú všetky spoločné – večnú nemennú filozofiu – ktorá ale zaniká v tieni modiel vďaka ľudskej tendencii zamieňať si prostriedky s cieľmi. Táto kniha ukazuje Huxleyho osobné presvedčenie a je protipólom jeho slávnejšej knihy Brave New World, kde ukazuje čomu neverí.


Pred pár rokmi napísal Nir Eyal „dôležitú“ knihu Hooked: How to Build Habit-Forming Products, ktorá moderné podniky učila ako vytvárať produkty, ktoré vo svojich užívateľoch vytvárajú závislosť. Pre ľudí z marketingu je to povinné čítanie a tento rok som ho absolvoval aj ja. Pred pár mesiacmi však Eyalovi vyšlo „pokračovanie“ s názvom Indistractable: How to Control Your Attention and Choose Your Life. V ňom si uvedomuje, že pomohol mnohým firmám vytvoriť psychologickú zbraň a učí ľudí ako odolávať vyrušeniam, notifikáciam a online závislostiam.

O podobnej téme hovorí aj kniha Digitální minimalizmus od Cala Newporta (anglický názov Digital Minimalism: Choosing a Focused Life in a Noisy World). Pre mňa však bola sklamaním. Po výbornej knihe Hluboká práce som sa tešil na podnetnú novinku v oblasti, ktorá je môjmu srdcu blízka, ale knihu som prečítal bez toho, aby mi niečo dala. Možno je to však tým, že myšlienky v nej som už spracoval z iných zdrojov a niekomu inému môže radikálne zmeniť život k lepšiemu. Odporučiť však môžem len digitálny minimalizmus ako filozofiu, nie ako knihu.


V roku 2019 som tiež čítal 2 knihy o učení sa: Ultralearning: Master Hard Skills, Outsmart the Competition, and Accelerate Your Career od Scotta Younga a Peak: Secrets from the New Science of Expertise od K. Andersa Ericssona. z týchto dvoch kníh odporúčam nechať v kníhkupectve lightovo ladený Ultralearning a siahnúť skôr po knihe Peak. Jej autor je expert v oblasti psychológie expertízy (keby nebol, neveril by som mu ani slovo) a v knihe detailne popisuje techniky ovládnutia ľubovoľných zručností podložené rozsiahlym výskumom.

Zdravie

Jednou z najlepších kníh o zdravom stravovaní, na ktorú som kedy narazil je Ako nezomrieť od Michaela Gregera. Kniha má zaujímavú štruktúru. Každá kapitola pokrýva jednu z najčastejších príčin úmrtí v západnom svete – jedna kapitola hovorí srdcovo-cievnych chorobách, iná o chorobách mozgu, iná o cukrovke… a v každej kapitole knihy sa dočítate aké potraviny vám pomôžu znížiť riziko týchto chorôb. Všetky informácie v knihe sú podložené štúdiami*. Na môj laický podhľad pôsobil obsah knihy hodnoverne a pomohol mi opäť raz prekopať/zdokonaliť/zjednodušiť systém môjho stravovania. Knihu som čítal v originále pod názvom How Not to Die: Discover the Foods Scientifically Proven to Prevent and Reverse Disease a v roku 2019 jej vyšlo kvázi-pokračovanie How Not to Diet – Ako nedržať diéty, na ktoré som zvedavý.


Ako som kedysi dávno písal vo svojom článku o Evolúcii môjho paleo stravovania, príležitostné či pravidelné pôsty (intermittent fasting) majú (vraj) na telo blahodárne účinky. A presne o nich hovorí Kompletní průvodce půstem od Jasona Funga.

Kniha tak nie je protikladom Ako nezomrieť, ale problematiku stravovania rieši úplne inak. Kým klasické knihy o stravovaní sa hýbu na ose zdravé jedlo–nezdravé jedlo, táto kniha rieši kedy jesť a kedy nejesť. Na jej popud som v roku 2019 držal prvý dlhší pôst – niečo vyše päť dní som nejedol absolútne nič a pil som len čistú vodu. Bola to zaujímavá skúsenosť, ale skôr ako sa do toho pustíte, odporúčam vám prečítať si prečo a ako.


Minimalizmus v zdraví je moderný. Po prerušovaných pôstoch, digitálnom minimalizme som našiel knihu, ktorá na prvý pohľad prechádza za hranice absurdna. The Oxygen Advantage od Patricka McKeowna hovorí, že ľudia by to nemali preháňať s dýchaním…

Áno, počuli ste správne. Kým to rozdýchate, poviem vám o čo zhruba ide. Podľa autora trpia ľudia chronickým nadmerným dýchaním (chronic overbreathing), ktoré im v mnohom negatívne ovplyvňuje kvalitu života, energiu počas dňa, športové výkony sústredenie a samozrejme aj spaľovanie tukov a sex… Je kniha nový všeliek? Pochybujem. Ale bolo v nej pár zaujímavých testov a dychových cvičení, ktoré vyzerajú zaujímavo. Ak vás to zaujíma, za prelistovanie to možno stojí.

A nakoniec spánok: Na jednu z naj kníh minulého roka Prečo spíme nadväzuje kniha The Sleep Solution: Why Your Sleep is Broken and How to Fix It ktorú napísal Christopher Winter. Na rozdiel od Prečo spíme je táto kniha menej teoretická a obsahuje viac psychologických a fyziologických rád ako sa dopracovať ku kvalitnejšiemu spánku bez toho, aby ste museli navštíviť lekáreň.

Beletria

Zahanbujúco som tento rok prečítal len dve diela z klasickej svetovej literatúry. Prvou z nich bola Tolstojova majstrovská novela Smrť Ivana Iľjiča (The Death of Ivan Ilyich). Je to krátke čítanie, pri ktorom vám vychladne maximálne jedna morbídne čierna káva popri tom ako sa ponárate stále hlbšie a hlbšie do psychiky umierajúceho, trpiaceho a izolovaného človeka.

Druhé dielo, ktorým si doháňam komplex menejcennosti zo zanedbaného povinného čítania je Homérova Iliada. Siahol som po novom, prvom ženskom a vynikajúcom anglickom preklade od Caroline Alexander – The Iliad: a New Translation.

Odkiaľ viem, že je výborný, ak som iný preklad nečítal? Je to jednoduché: páčil sa mi. A navyše som si prečítal prvý tucet veršov vo všetkých mne dostupných anglických prekladoch a vybral som si ten, ktorý sa mi páčil najviac – ten ktorý mal moderný jazyk, rýmoval sa, bol pochopiteľný a používal grécke, nie rímske mená bohov a hrdinov.

Na oba Homérové eposy som nadviazal modernými spracovaniami od Madeline Miller. Tá vo svojich príbehoch sleduje v eposoch ignorované vedľajšie postavy a dáva im epickú hĺbku.

V románe Spev o Achillovi je hlavným hrdinom Patrokles, ktorý vyrastá v exile na kráľovskom dvore v tieni polobožského Achilla. Je to príbeh, ktorý neurazí nikoho, kto má rád grécku mytológiu. Urazí však tých, ktorí nemajú radi vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia.

Druhá kniha od Madeline Miller, Kirké, opisuje osud nymfy Kirké, dcéry mýtického titána Hélia, ktorá vyrastá v sieňach svojho otca medzi titánmi, bohmi a hrdinami, až kým ju Helios nevyhostí na večné veky na opustený ostrov. Ale potom jej raz príliv prinesie stroskotanca menom Odyseus. Napriek svojim citom mu pomôže prekonať nástrahy bohov a vrátiť sa do rodnej Itaky za milovanou Penelopou. Po Odyseovom odchode však neostane sama…

Kirké je príjemný príbeh, ktorý rovnako ako Spev o Achillovi urobí radosť každému, kto má rád mytológiu. To je však len jedna vrstva príbehu, tá očividná. Pod antickým príbehom sa ukrýva moderný spoločenský problém, v ktorom sa hlavná postava – nymfa, čo doslova znamená nevesta – rozhodne nestať len niečou nevestou a rozhoduje o svojom vlastnom osude sama a znáša aj všetky pozitíva a negatíva, ktoré z toho vo svete patriarchálnych bohov vyplývajú.


Som asi posledný fanúšik sci-fi, ktorého príjemne prekvapila sci-fi trilógia Vzpomínka na Zemi od čínskeho autora Liou Cch’-sin — knihy Problém tří těles, Temný lesVzpomínka na Zemi. Je to klasický príbeh o prvom kontakte medzi ľudstvom a mimozemšťanmi a o následnej invázii na Zem v netradičnom prevedení. Hlavný hrdina nie je americký vedec, vojak ani tínedžer. Dej kníh sa odohráva v Číne, čínskym postavám, od Maovej revolúcie až do ďalekej budúcnosti. A to všetko v čínskom kultúrnom a politickom prostredí.

Druhým pozitívom príbehu je prepracované vedecké pozadie, ktoré je s pokračujúcim dejom čoraz fantastickejšie, nie však vyslovene nemožné.

Trilógia Vzpomínka na Zemi bola geniálna, ale románom roka sa pre mňa stala kniha The Overstory od Richarda Powersa. The Overstory je óda na prírodu a stromy. Stromy sú osou okolo ktorej sa točia osudy hlavných hrdinov prepletajúcich sa dejových línií. Na začiatku, pri koreňoch príbehu, nachádzame postavy z rozdielnych kútov sveta, ktorých na pohľad nespája nič. v korune príbehu sú však ich osudy prepletené osobnými aj globálnymi katastrofami.

Powers píše brilantne a emotívne, číta sa pomaly – až meditatívne. Ale je to nádherný príbeh, ktorý vo mne zanechal hlbokú stopu a na svet okolo seba (a najmä na stromy) sa už po jej prečítaní nebudem pozerať rovnako.

…keď zotneš strom, to čo z neho urobíš by malo byť aspoň tak magické ako to, čo si zoťal.

Pulitzerova cena a shortlist na Man Bookerovu cenu v 2018 pre The Overstory sú zaslúžené.

Poézia

Toto je asi najkratšia podkapitola celého článku. Už dlhšie ku mne hovoria japonské básne haiku. Pár som ich tento rok skúsil napísať aj sám a z toho dôvodu som sa rozhodol prečítať si nielen teóriu o tom, ako sa haiku píše, ale aj pár chuťoviek na ukážku.

Majster haiku je japonský básnik Macuo Bašó*. Tento rok mu vydavateľstvo Artforum vydalo krásnu zbierku Haiku, ktorá vás poteší, ak vás takéto čítanie teší… Podobne ako s klasickou hudbou, je to o vašich (viac či menej vycibrených) chutiach.

A ako doplnok som ku zbierke pridal aj druhú, anglickú publikáciu Narrow Road to the Interior And Other Writings.

Rôznorodá náučná literatúra

Marcus du Sautoy je matematik, ktorý nahradil Richarda Dawkinsa na pozícii profesora pre verejné chápanie vedy na Oxfordskej univerzite. Jeho kniha Co nemůžeme poznat skúma temné miesta ľudského poznania a rieši, či existujú veci, ktoré ľudia nikdy nebudú vedieť. Ak vás zaujímajú vedecké teórie, kvantová fyzika, astrofyzika či matematika, ak chcete vedieť či budú ľudia niekedy vedieť všetko, alebo či majú naše vedomosti hranice, ktoré nikdy nebudeme vedieť prekonať, táto kniha vám rozhodne urobí radosť.


The Case Against Reality: Why Evolution Hid the Truth from Our Eyes od Donalda Hoffmana je chuťovka rovnakého rázu ako The Origin of Consciousness in the Breakdown of the Bicameral Mind, o ktorej som písal vyššie. Hoffman hovorí, že realita ako ju vnímame v skutočnosti neexistuje a je len výtvorom nášho evolúciou ťažko skúšaného mozgu. A nielen to, tvrdí, že sa mu to podarilo aj matematicky dokázať! v každom prípade, jeho kniha je prudko zaujímavá a stavia na hlavu všetko, čo ste si doteraz mysleli o realite. Otázne je, či jeho myšlienky skutočne odrážajú, ehm, realitu. Predtým ako si ju kúpite si skúste pozrieť buď Hoffmanovu prednášku na TED-e, alebo niektorý z rozhovorov s ním na YouTube.


Walter Isaacson je majster životopisov. v minulosti som čítal už jeho Stevea JobsaEinsteina a teraz sa k nim pridal renesančný génius Leonardo Da Vinci v knihe (prekvapenie!) Leonardo Da Vinci. Kniha je perfektná a urobí radosť každému, kto má rád dejiny, umenie, dejiny umenia alebo dobré knihy. A ak ste si doteraz mysleli, že Da Vinci bol génius, po tejto knihe si to budete myslieť trikrát.


Seeing Like a State od Jamesa C. Scotta je klasika sociológie, ktorá mi chýbala v zozname prečítaných kníh. Jej idea je, že si ľudia dizajnujú spoločnosť na základe mylného presvedčenia, ktoré nazýva high modernism – teda, že dokážeme riadiť komplexnú spoločnosť na základe vedeckých princípov. Výsledkom takýchto pokusov je podľa Scotta spoločnosť, ktorá je prehľadná a ľahko ovládateľná, ale nie funkčná. Je to výborná a podnetná kniha, ale ako jej autor a filozofia je jemne anarchistická, neprehľadná a nie je úplne jasné, čo ňou chcel Scott povedať.


Faktomluva od rodiny Roslingových bola tento rok prakticky povinným čítaním pre každého, kto mal pocit, že svet je v plameňoch. Nechápte ma zle, svet je v plameňoch, ale niektoré veci sú lepšie, než kedykoľvek v minulosti. Pointa knihy nie je ani tak v tom, aké sú veci dobré, ale v tom, že na svet a tvorbu politík sa treba pozerať nie cez skreslujúce emócie, ale cez dáta.


Debt - Updated and Expanded: The First 5,000 Years od Davida Graebera je antropologická, sociologická, psychologická a neviem ešte aká štúdia dlhu. Vychádza prevažne z názoru, že peniaze nevznikli ako náhrada za výmenný obchod/barter, pretože ten nikdy prakticky neexistoval. Kniha Debt je podnetná, cynická, plná zaujímavých informácií a  žiaľ aj chýb. Ak vás zaujíma ekonómia či antropológia, určite si ju pozrite, ale ako so všetkým, neverte všetkému, čo čítate.


V duchu už spomínaného digitálneho minimalizmu som čítal dve knihy How to Do Nothing: Resisting the Attention Economy od Jenny Odell a Ticho v období hluku od nórskeho cestovateľa Erlinga Kaggea. Kým Ticho v období hluku je príjemnou meditáciou o potrebe ticha v našich hlučných životoch, How to Do Nothing som vnímal ako ukážku toho, keď sa autorka neriadi názvom svojej knihy…

Práca a písanie

Písanie je moja práca, preto si písanie a práca zaslúžia samostatnú kategóriu. Knihy v nej ulahodia každému, kto má spisovateľské ambície alebo sklon prokrastinovať a odsúvať písanie na úkor čítania o písaní.

100 Ways to Improve Your Writing od Garyho Provosta je s nadhľadom najlepšia kniha o písaní akú som kedy čítal. Začína so slovami: „Táto kniha vás naučí písať lepšie žiadosti o výkupné.“ v sto krátkych kapitolách dáva príklady ako pozdvihnúť písané slovo na čitateľné slovo. Kým mnoho z tipov je už prekonaných vďaka internetu (majte na stole synonymický slovník) jej hodnota ostáva stále vysoká.


Wit’s End: What Wit Is, How It Works, and Why We Need It od Jamesa Gearyho je kniha o slovných hračkách. A písať slovné hračky nie je hračka – viem to, živím sa tým. A na tejto knihe to bolo vidno. Bola plná zaujímavých myšlienok a úsmevných dvojzmyslov, ale v celku bola nekoherentná, o tom ako tvoriť dobré slovné hračky nepovedala nič. A ako spoznať dobrú slovnú hračku? Geary sa dostal len ku „spoznám ju, keď ju uvidím.“

Omnoho hodnotnejším počinom pre pisateľov je The Science of Storytelling, ktorú napísal Will Storr. Je to triezvy pohľad na príbehy a rozprávanie príbehov z psychologického a kognitívneho hladiska, na postavy a kultúrne identity a vzorce. Je to dobrá kniha, ktorá vás síce nenaučí nič o písaní samotnom, ale naučí vás oceniť dobrý príbeh.

Zamknutí v tmavých komorách našich lebiek, navždy uväznení vo vlastnom halucinovanom vesmíre a príbeh je pre nás portál, halucinácia vo vnútri halucinácie, najbližšie ako sa kedy dostaneme k úniku.


The Wave in the Mind: Talks and Essays on the Writer, the Reader, and the Imagination obsahuje zbierku výbornej literárnej kritiky, autobiografické texty a úvahy o umení písania a čítania Ursuly K. Le Guinovej. Čím som starší, tým mám jej texty radšej. Vyzerá to tak, že o desať rokov z nej môže byť môj najobľúbenejší autor.

Ľudia, ktorí popierajú existenciu drakov, sú často drakmi zožraní. Zvnútra.


Ukaž, co děláš! 10 způsobů jak sdílet svou kreativitu a být objevenJeď dál! Deset způsobů, jak zůstat kreativní v časech dobrých i zlých sú dve krátke motivačné chuťovky od Austina Kleona. Tá prvá je o potrebe propagovať svoju tvorbu a druhá o boji proti kreatívnym blokom, nepopísaným blokom a ani obávané vyhorenie neostane bokom. Knihy sa čítajú príjemne, sú popretkávané citátmi a poéziou. Po hodine čítania však máte po knihe a po ďalšej hodine nadšenia po motivácii… Klasika.


A teraz tri knihy o podnikaní a práci ako takej: Prvá, Company of One: Why Staying Small is the Next Big Thing for Business od Paula Jarvisa sa dá považovať za manifest freelancera, ktorý je spokojný na svojom malom piesočku a cielene sa nechce rozrásť na nadnárodnú korporáciu. Prečo? Kvôli duševnej pohode, rodine, voľnému času a kreatívnej slobode. Company of One ponúka v dobe všadeprítomného maligného biznis rastu čerstvú a zaujímavú biznis stratégiu, nie je však veľmi praktická.

Naopak až absurdne praktická je kniha Na volné noze od Roberta Vlacha. Na volné noze je objemný manuál freelancera, v ktorom nájdete tipy a triky profesionálov a riešenia snáď na každý podnikateľský problém – od marketingu, cez cenotvorbu až po plánovanie a komunikáciu. Bonusom je, že kniha a jej autor pochádzajú zo strednej Európy a sú preto na rozdiel od americkej motivačnej literatúry plne relevantní pre česko-slovenských začínajúcich aj pokročilých freelancerov.

Posledná pracovná je Work Clean: The life-changing power of mise-en-place to organize your life, work, and mind od Dana Charnasa. Kniha odhaľuje desať hlavných princípov mise-en-place, čo je fráza a technika francúzskych profesionálnych kuchárov, ktorá v preklade znamená „všetko na svojom mieste.“ Spisovateľ a šéfkuchár Dan Charnas označuje mise-en-place za filozofiu, systém či dokonca etický kódex najvýkonnejších kuchárov. Ukazuje, ako ich môžeme pretaviť na praktické postupy, ktoré zmenia spôsob, akým pracujeme a žijeme. v konečnom dôsledku sú to jednoduché mantry, ktoré – ak sa ich držíte – podstatne zredukujú chaos na pracovnom stole či v e-mailovej schránke. Je to príjemne napísaná a dostatočne zaujímavá kniha, ktorá sa síce radami nevymyká z priemeru manažérskej literatúry, ale je napísaná inovatívne a dáva dosť príkladov na to, aby sa jej rady dali preniesť do života.

Filozofia

Filozofické čítanie som tento rok začal dvoma skvelými klasikami. Prvá z nich bola Útecha z filozofie či po anglicky The Consolation of Philosophy od rímskeho štátnika Boethia. Je to básnický rozhovor medzi za zradu väzneným Boethiom a zosobnenou lady Filozofiou o tom, čo je v živote skutočne dôležité. Lady Filozofia ukazuje premenlivú a nestálu povahu svetskej slávy a bohatstva, hovorí o tom, že pravé šťastie prichádza z vnútra, o náhode a spravodlivosti… The Consolation of Philosophy je jedno z najkrajších filozofických diel, aké som kedy čítal. Pravda, nebolo ich veľa, ale toto stredoveké platónsko-kresťanské dielo bolo skutočné potešenie čítať. Odporúčam to aspoň skúsiť.

To isté sa dá povedať aj o básni o pôvode vecí / On the Nature of Things či pre klasikov De rerum natura od antického básnika a filozofa Lucretia. Je to antická báseň, v ktorej sa snaží Lucretius predstaviť epikurejskú filozofiu rímskemu publiku. Vysvetľuje, že všetko vo vesmíre je stvorené z atómov, ako funguje myseľ, ako vznikajú zmyslové vnemy a že takýto vesmír je riadený rukou náhody, nie panteónom bohov. Preto nemá zmysel sa báť ich hnevu ani smrti. Je úžasné uvedomiť si, že táto báseň má dvetisíc rokov.


Walden aneb Život v lesích je meditáciou o tom, čo všetko potrebujeme k spokojnému životu. Henry David Thoreau opustil civilizovaný svet a presťahoval sa do jeho susedstva, do vlastnoručne postaveného zrubu pri jazere Walden v massachusettských lesoch. Začiatok knihy je filozofiou minimalizmu, kde opisuje všetko, čoho sa musíme vzdať v prospech vecí, ktoré vlastne nepotrebujeme a je spísaným snom všetkých, ktorí mali niekedy chuť s vecami tresnúť, zbaliť sa a ísť žiť do hôr. Záver je naopak rýdzo spokojným pozorovaním miestnej prírody, ktorý mi veľa nedal. Som rád, že som knihu čítal, má vysokú duševnú hodnotu, ale subjektívne by som bol rovnako spokojný, ak by som prestal čítať po prvej tretine.

Ak ste si postavili vzdušné zámky, o svoju prácu nemusíte prísť. Sú tam, kde by mali byť. Teraz pod ne postavte základy.


Descartove Meditace o první filosofii je slávna kniha, v ktorej sa snažil Descartes zbaviť všetkých vedomostí, začať od nuly a dôjsť rozumom až k potvrdeniu božej existencie. Práve v tejto knihe prišiel so slávnym výrokom: „Myslím, teda som,“ čo bol jeden z bodov, ktoré sa mu podaril od nuly odvodiť. Je to dielo génia, ale bohužiaľ už táto slávna prvá premisa bola (podľa mňa) mylná* a potom sa to s ním ťahalo celý zvyšok knihy.


John N. Gray je pre mňa rozporuplný autor. Čítal som od neho viacero kníh (napr. Komise pro nesmrtelnost, Slamění psi či The Soul of the Marionette a so všetkými som viac-menej prudko nesúhlasil. Boli však natoľko zaujímavé, že ich čítanie mi stálo za to. Preto som siahol aj po jeho novinke Seven Types of Atheism, v ktorej rozdeľuje ateistov do siedmich skupín, podľa toho akým nepodloženým tvrdeniam veria. Jeho prístup je rozumný a rovnovážny – ukazuje dôležitosť ateizmu v modernom svete, ale nezakrýva ani jeho nedostatky a protikladné tvrdenia. Ak radi otvorene premýšľate a diskutujete o náboženstve, kniha sa vám zrejme bude páčiť, nech ste v ktoromkoľvek tábore.


Druhou modernou filozofiou je Superinteligence od britského filozofa Nicka Bostroma. Venuje sa v nej umelej inteligencii, jej nástrahám a výhodám. Bostrom v knihe ponúka historický prehľad vývoja umelej inteligencie, popisuje druhy umelej inteligencie a snaží sa predvídať, akým smerom sa bude umelá inteligencia uberať a kam sa poberie ľudstvo, keď jedného dňa AI príde.


Na súčasný svet a zodpovedné etické správanie sa v ňom je zameraná zbierka 82 esejí austrálskeho filozofa Petera Singera Ethics in the Real World: 86 Brief Essays on Things That Matter. Veľmi pragmaticky a racionálne nazerá na problémy ako sú ochrana prírody, chudoba, potraty a eutanázia, obchod s orgánmi či doping v športe. Ak hľadáte námety na zamyslenie alebo jednoduchý spôsob ako si rozšíriť kruhy uvažovania (a nedajbože si vytvoriť názor), je to veľmi dobré čítanie.


Poslednou knihou v tejto skupine je Pursuit of Truth, ktorú napísal Willard Van Orman Quine. Quine ma priebežne zaujíma, často sa stretávam s odkazmi na neho, bol učiteľom Daniela Dennetta, ale obsah tejto knihy mi unikal a strácal som sa v ňom. Možno keď budem mentálne vyspelejší…

Budhizmus

Budhizmus je téma, ktorá ma drží už druhý rok. A to natoľko, že knihy v tejto kategórii predstavujú necelú tretinu všetkých kníh, ktoré som prečítal v roku 2019*.

Suverénne najhodnotnejšou knihou v tejto kategórii je Mastering the Core Teachings of the Buddha: An Unusually Hardcore Dharma Book (Second Edition Revised and Expanded) – na tomto odkaze ju nájdete zadarmo na stiahnutie. Ale varujem vás: ako názov napovedá, je naozaj hardcore. Jej autor, Daniel M. Ingram, je pôvodne epidemiológ a pohotovostný lekár, ktorý napísal knihu o budhizme a meditácii ako by ju napísal Dr. House. Je hutná, plná detailných informácií a kúsavo ironická. Je dokonalým protipólom všetkých nič nehovoriacich new age pseudo-spirituálnych hlúpostí, ktoré nájdete v kníhkupectve v sekcii ezoterika. Tým však nechcem povedať, že v nej nenájdete spiritualitu a mysticizmus. Sú však zatvorené v medicínskej karanténe, kde máte všetko detailne klasifikované, definované a označené číselným kódom, takže nakoniec viete, o čom vlastne autor hovorí. Teda, neviete, ale viete si to predstaviť, keďže Ingram o sebe tvrdí, že dosiahol osvietenie.

Viem, je to čudné, ale z tejto knihy som sa naučil o budhizme a meditácii veľa a predpokladám, že na druhé čítanie, ktoré skôr či neskôr určite príde, to bude ešte viac. Ale to bude až v čase, keď budem mať teóriu podporenú praxou.


Dve zaujímavé knihy o praxi stavov hlbokej koncentrácie (návody) sú ešte Wisdom Wide and Deep: a Practical Handbook for Mastering Jhana and Vipassana od Shaily Catherine a The Jhanas in Theravada Buddhist Meditation od Henepolu Gunaratanu. To len ak by vás to zaujímalo.


V priebehu štúdia si uvedomujem, koľko toho budhisti odhalili o psychológii ľudskej mysle jej skúmaním zvnútra. Feeding Your Demons: Ancient Wisdom for Resolving Inner Conflict, ktoré vyšlo v češtine pod názvom Pečuj o své démony: Starobylá moudrost pro vyřešení vnitřního konfliktu je jedným z praktických budhistických frameworkov, ako introspekciou transformovať negatívne emócie, vzťahy, strach či sebadeštruktívne správanie. Jej autorka Tsultrim Allione v knihe popisuje učenie Machig Labdrön, tibetskej jogínky z jedenásteho storočia. Je to zaujímavá kniha, ale vyžaduje si istú ochotu prijať absurdne znejúce pojmy popisujúce reálne mentálne stavy. Potom má naozaj potenciál pomôcť.


Dve veľmi odborné knihy napísal David R. Loy, americký filozof venujúci sa dialógu medzi budhizmom a moderným svetom a sociálnym implikáciam východných filozofií. Práve prepájaniu východných a západných filozofií sa venuje v knihe A New Buddhist Path: Enlightenment, Evolution, and Ethics in the Modern World, ktorá je volaním po vzájomnom prepájaní oboch pohľadov na svet. Jeho druhá, podstatne náročnejšia kniha Nonduality: In Buddhism and Beyond je komparatívnou štúdiou o non-dualite, subjektívnom psychologickom stave rozplynutia dichotómií v nazeraní na svet, vo východných filozofiách mahájánového budhizmu, taoizmu a v hinduistickej škole Advaita Vedanta. Tieto knihy zrejme nemá význam čítať pre 99.99 % ľudí, ktorí prídu na túto stránku.

Nondualita uniká hlavnému problému väčšiny západných teórií vnímania: ako môžem mať vedomosti o veciach, ak tieto veci nie sú súčasťou mojej mysle.

Do tejto kategórie zrejme patrí aj história zenu The Spirit of Zen od Sama Van Schaika a krátky exkurz do učenia zenového patriarchu Dogena The Essential Dogen: Writings of the Great Zen Master od Petera Levitta.


Kniha, ktorú sa rozhodne oplatí zobrať do rúk aj nezasvätenému laikovi je krátka No Self, No Problem: How Neuropsychology Is Catching Up to Buddhism, v ktorej neuro-psychológ Chris Niebauer veľmi zjednodušene ukazuje ako štruktúra ľudského mozgu zapríčiňuje vznik ilúzie trvalej osobnej identity* a postupy, ktorými sa dá tejto ilúzie dočasne alebo aj trvalo zbaviť a prečo sa to oplatí urobiť. Je to zaujímavé a pútavé čítanie tak na 3 – 4 hodiny, takže smelo do toho.

O rovnakej problematike rozpráva aj dnes už klasická kniha The Book: On the Taboo Against Knowing Who You Are od Alana Wattsa. Je postavená ako kritika západného komerčného spôsobu života, sčasti úvod do východných filozofií vo veľmi osobnej aj keď jemne nesústredenej podobe.


Veľmi príjemné čítanie je Old Path White Clouds: Walking in the Footsteps of the Buddha od slávneho vietnamského budhistického mnícha Thich Nhat Hanha. Kniha je krásnym prerozprávaním mýtov o Buddhovom živote popretkávaná úvodom do budhizmu. Dej rozpráva fiktívny chlapec Svasti, ktorý stretol Budhu pred jeho osvietením a ktorý ho potom sprevádzal celý život. Je to elegantný a ľahký príbeh, na ktorého čítanie som sa každý deň tešil.

Z podobnej vetvy sú aj knihy What the Buddha Taught od Walpolu Rahulu, ktorá predstavuje podobný no nebeletrizovaný úvod do najstarších budhistických doktrín a The Buddha Before Buddhism: Wisdom from the Early Teachings od Gila Fronsdala. v konečnom dôsledku však odporúčam siahnuť len po Hanhovej knihe a potom už intro do filozofie nepotrebujete.


Dva čisto sekulárne pohľady na budhizmus prinášajú Stephen Batchelor v knihe Confession of a Buddhist Atheist a Noah Rasheta v knihe s veľavravným názvom Secular Buddhism. Autor prvej knihy, Stephen Batchelor, je bývalý budhistický mních, ktorý bol v dalajlámovom kruhu počas jeho exodu z Tibetu do Indie no časom stratil ilúzie o mytológii tibetského budhizmu a začal sa prikláňať ku svetskej, spoločensko-politickej interpretácii Budhových slov. z tohoto hľadiska bola jeho kniha zaujímavá a odlišná od iných v tejto kategórii. Kniha Noaha Rashetu bola podľa mňa zase len produktom, ktorý ťaží z publika autorovho podcastu. Veľa nových myšlienok som v nej nenašiel.


Na omnoho vyššej úrovni sú knihy Chögyama Trungpu The Myth of Freedom and the Way of MeditationCutting Through Spiritual Materialism. Tá prvá je kniha začínajúcich meditátorov. Popisuje mnoho bežných reakcií, s ktorými sa v meditačnej praxi ľudia stretávajú – nuda, odpor atď. No nie je to kniha len na jedno prečítanie, je to sprievodca bežnou kontemplatívnou praxou – nie nevyhnutne budhistickou.

V tej druhej Chögyam Trungpa upozorňuje na najbežnejšiu hrozbu každého meditátora, ktorú nazýva spirituálny materializmus – je to všeobecná tendencia vidieť meditáciu ako proces sebazlepšovania, impulz k rozvoju a zdokonaleniu ega napriek tomu, že trvalá osobná identita – self – je v podstate prázdna.


Zen and the Art of Tea od zenového majstra D.T. Suzukiho je krátky exkurz do histórie čajovej ceremónie, resp. čajového rituálu v ponímaní japonského zen budhizmu. Je to zaujímavé a extrémne krátke čítanie, obzvlášť ak vás fascinuje ceremoniálna príprava čaju.


Exkurzom mimo budhizmus boli dve nasledujúce knihy. Prvá, Tantra Illuminated: The Philosophy, History, and Practice of a Timeless Tradition od Christophera D. Wallisa je úvodom do tantry, ktorá vôbec nie je tým, za čo ju západný svet má – čiže v knihe nebol žiadny sex. Ale o tom som vedel, už keď som knihu začínal čítať. Bolo v nej veľa zaujímavých myšlienok, ktoré majú mnoho spoločného s budhizmom, no aj mnoho ezoterických tvrdení, ktoré mi neboli po chuti. Vo všeobecnosti to však nebol premárnený čas.

Druhú knihu, Tao Te Ching, som čítal už minulý rok, konkrétne verziu od Ursuly K. Le Guinovej. v priebehu minulého roka však vyšiel aj preklad od Johna Minforda, ktorý mal veľmi dobré ohlasy a oproti Le Guinovej verzii bol ešte rozšírený o vysvetľujúce komentáre a rozsiahly úvod do histórie tohoto diela. z hľadiska štúdia to stálo za prečítanie, ale Le Guinovej verzia je mi bližšia. Tao Te Ching by si však v nejakej verzii mal prečítať každý.

Nakoniec už len pár viet o obskúrnych knihách, ktoré boli v tomto čase krokom vedľa:

On Having No Head: Zen and the Re-discovery of the Obvious od Douglasa Hardinga je čudesná alternatíva k meditácii (asi), postavená (asi) na zenovom koáne: „Ako vyzerala tvoja tvár pred narodením tvojich rodičov?“ Harding si v priebehu života uvedomil, že v skutočnosti nemá hlavu, čím došiel k trvalej zmene vedomia. Iným uchádzačom odporúča predstavovať si ako plávajú životom v rovnako bezhlavom stave až kým nedosiahnu to isté. Na prvé počutie je to absurdné a na to druhé tiež. Knihu a prax však odporúčal jeden z mojich obľúbencov, nemecký filozof vedomia Thomas Metzinger, takže som tomu dal šancu. Nepopieram, že už po pár minútach pri vyššej koncentrácii na autosugesciu sa dostavia zaujímavé stavy, ale skončil som s tým dosť rýchlo. Možno to ešte niekedy zo srandy skúsim…


Our Pristine Mind: a Practical Guide to Unconditional Happiness od Orgyena Chowanga je jemne sekularizovaným úvodom do náuky starej tibetskej školy – dzogčhenu, ktorá ma v tomto čase neposunula ďalej.

Ďalšou rovnako márnou zachádzkou do dzogčhenu bola kniha Tibetská jóga snu a spánku od Tenzina Wangyala, ktorá prezentuje v modernej reči úvod do snovej jógy, čo je koncept, ktorý mi uniká.


In Love with the World: a Monk’s Journey Through the Bardos of Living and Dying od Yongeya Mingyura Rinpocheho, v češtine ako Zamilován do světa, je tiež priblíženie filozofie tibetského budhizmu jedným z naj majstrov a rešpektovaným opátom troch kláštorov, ktorý sa jednej noci potajme vykradne preč na štvorročnú potulnú púť po Indii s cieľom byť sám so svojou mysľou. Jeho kláštorný tréning ho však nepripravil na špinavých spolucestujúcich, nepohodlnú najnižšiu triedu indických vlakov či spanie na zemi. Svoju púť ukončil náhle a rýchlo pre takmer fatálnu otravu jedlom hneď v prvých dňoch putovania, svoje patálie však použil ako bázu, na ktorých vysvetľuje základy učenia jeho školy, ktoré mu očividne boli veľmi platné. Ale to hovorí len cynik vo mne.


Posledná mini recenzia ostáva knihe Reflections on the Self od Jiddu Krishnamurtiho. Krishnamurti je zaujímavá postava: Ako dieťa si ho vybrala Teozofická spoločnosť Madame Blavatskej za najväčšieho duchovného učiteľa štvrtého veku vodnára a nového spasiteľa ľudstva. Krishnamurti sa tejto obrovskej moci chopil takým spôsobom, že vyhlásil celý tento podnik za kolosálnu blbosť a celý rád rozpustil. Táto kniha je zbierka Krishnamurtiho spisov a prednášok o vzťahu jednotlivca k spoločnosti, v ktorých skúma úlohu emócií, vzťah medzi skúsenosťou a identitou či dichotómiu medzi pozorovateľom a pozorovaným. v jeho myšlienkach a najmä vo forme ich prezentácie som sa strácal, čítanie napriek tomu nebolo úplne márne.

Záver a plány na rok 2020

V roku 2019 som prečítal 81 kníh. Koľko kníh si dávam za cieľ prečítať v roku 2020? 20.

20? Prečo taký pokles po tak čitateľsky úspešnom roku? Chcem sa viac sústrediť na kvalitu než na kvantitu – na štúdium náročnejšej literatúry – mám vyhliadnutých pár monumentálnych kníh na komplikované témy, ktoré oslovia asi len mňa.

A ako to dopadne reálne? Pravdepodobne ich bude omnoho viac. Chcem čítať viac o psychológii a medziľudských vzťahoch, v poslednej dobe ma zaujíma biofilný dizajn najmä v interiérovej architektúre, stále sa točím okolo prienikov budhizmu, zenu a taoizmu.

A samozrejme, klasicky, chcem viac písať.