Motivačná literatúra je jedno veľké klamstvo

Knihy zamerané na produktivitu, motiváciu a osobnostný rozvoj sú každým dňom populárnejšie. Kto by nechcel zvládať svoje povinnosti rýchlejšie, zbavovať sa zlozvykov a nahrádzať ich niečím užitočným, produktívnym a zdravým? Ak je možné aktualizovať svoj mozog na novšiu, lepšiu verziu investovaním pätnástich eur a pár hodinami čítania, nie je o čom diskutovať. Žiaľ, po pár dňoch začne nový náter opadávať a človek je tam, kde bol, chudobnejší o pár hodín a eur, bohatší o výčitky, že nebol schopný dodržať to, čo si zaumienil. Krajších zajtrajškov sa však nikto nevzdá bez boja. Ďalšie kroky tak zvyčajne vedú späť do kníhkupectva, k superinflačnej polici s motivačnou a self-help literatúrou, k novinke, v ktorej je s najväčšou pravdepodobnosťou napísaná presne tá istá obohratá myšlienka. Síce inými slovami, ale rovnako roztiahnutá na tristopäťdesiat strán rovnako znejúceho textu krúžiaceho okolo kľúčovej metafory, ktorá by sa zmestila na pohľadnicu.

Pravda, brilantné riešenia sú vždy jednoduché a krásne, ale nie všetky jednoduché a krásne myšlienky sú zábleskami génia. Jednoduché, krásne a brilantné riešenie už existuje, nie je však ľahké. Keďže sa nám nechce šliapať do kopca, hľadáme skratky tam, kam skratky nevedú. Jediná cesta je poznať samého seba.

Pozrieť sa na seba z perspektívy je ťažšie ako by sa mohlo zdať. Umelcom trvalo stáročia, kým vôbec pochopili čo perspektíva je a ako funguje. Perspektíva nie je povedať si „nehýbem sa a zle sa stravujem, takže by som sa mal hýbať a lepšie sa stravovať“ potom s tým začať a o chvíľu aj skončiť. Ak sa pozeráte na monitor a vravíte, že vidíte farebné bodky, nevidíte nič. Dôležité je vedieť prečo. K odpovediam vedie len vzdelávanie sa a introspekcia. Ak viete, že sa človek nevyvinul v prostredí, kde by potreboval brzdiaci mechanizmus, ktorý by ho ochránil pred nadbytkom superkalorickej výživy, ak viete ako pôsobia zložky jedla na vaše telo, ak viete prečo sa telo bráni fyzickej aktivite a prečo sa po nej cítite tak dobre, nie je pre vás až taký problém zastaviť sa s rukou natiahnutou k belgickým pralinkám a povedať si „Viem, o čo sa snažíš, viem o čo ti ide, ale tadiaľ cesta nevedie.“ a vybrať si inú.

Poznaj samého seba. Nie len telo, ale aj myseľ a vonkajší svet. Každú svoju myšlienku, chuť, motiváciu nechajte napospas inkvizícii. Pýtajte sa prečo. Prečo chcem A a nie B? Prečo sa správam tak, ako sa správam? Čo chcem dosiahnuť? Prečo? Keď nájdete odpovede, pýtajte sa prečo sú také, aké sú. Cestou týmto nekonečným regresom nájdete to, čo hľadáte.

Na workshope o koučingu nám vraveli, že by sme sa nikdy nemali pýtať prečo. Vraj je to útok na hodnoty a myšlienky. Je to pravda a predsa je to hlúposť. Útočte a zničte všetky prázdne hodnoty a myšlienky, ktoré nie sú dosť pevné aby odolali, lebo keď sa zrútia, stiahnu vás so sebou do hlbín. Pýtajte sa prečo.

Tu je zakopaný pes s menom produktivita a motivácia. Všetky tie tipy a triky sú zamerané na to, ako presvedčiť samého seba, aby ste robili niečo, čo robiť v skutočnosti nechcete, nech si už hovoríte čokoľvek. Hovoria vám „Urobte si z toho hru.“, „Odmeňujte sa.“, „Začnite pomaly a postupne si zvyknete.“ To sú tipy na výchovu malých detí a trénovanie zvierat, nie na dospelý život dospelých ľudí.

Načo sa klamať a podplácať? Ak viete, čo naozaj chcete a prečo to chcete, nie je problém ísť za tým. Nebudete mať pocit, že niečo obetujete, že sa niečoho vzdávate, lebo obetovať sa znamená vzdať sa niečoho s vyššou hodnotou v prospech niečoho menejcenného. Z toho, čo boli kedysi obety sa stane odkopávanie prekážok z cesty. Výsledok? Budete robiť to čo chcete, nie to čo sa vám chce. Nebudete robiť viac, ale budete robiť *viac*. Time-management už nebude o tom, koľko vecí sa vám zmestí do diára, ale koľko vecí z neho vyškrtnete. Lebo, žiaľ, váš čas je obmedzený. Napriek tomu, čo sa vraví, čas nie sú peniaze. Nemôžete ho investovať tak, aby ste mali viac. Môžete ho len míňať. Nemíňajte ho na to, čo nechcete a už vôbec nie na povrchné a naivné motivačné knihy a praktiky, míňajte ho rozumne.

Teraz ma prosím ospravedlňte. Idem si zabehať, aj keď sa mi strašne nechce…