Muž, ktorý silou vôle ohýbal realitu

Steve Jobs. Mnohí ho milovali, mnohí ho nenávideli a priznajme si, sú aj takí, ktorí o ňom nikdy doteraz nepočuli. Svojimi silnými stránkami privádzal svet do vytrženia a slabými svoje okolie do šialenstva. Aký bol naozaj sa dozvieme už len sprostredkovane.

Pár dní po tom, ako sa Jobs dozvedel, že má rakovinu oslovil žurnalistu Waltera Isaacsona, či by mal záujem napísať jeho životopis. Nečudujem sa, že to bol práve on, koho si vybral. Isaacson má talent preniesť vízie géniov do slov. Dokázal mi to už v životopise Alberta Einsteina. Na rozdiel od iných biografických diel však Isaacson písal Jobsov životopis ešte za jeho života.

Prvá polovica knihy je chronologická, prevedie nás detstvom a dospievaním, priateľmi i nepriateľmi, láskami aj milenkami, cestovaním tela i duše s drogami i bez nich, založením, vyhodením z a návratom do Applu, ale aj Pixarom a NeXTom. V druhej časti autor prechádza súkromnou históriou každého produktu znovuzrodenej firmy Apple. Dozvedáme sa o vzniku iPodu, iPhonu aj iPadu, navrhovaní ich dizajnu aj uvádzaní na trh.

“Rád si myslím, že niečo prežije po tom, ako človek umrie,” povedal. “Je zvláštne myslieť si, že všetky tie akumulované skúsenosti a možno trochu múdrosti proste zmiznú. Naozaj chcem veriť, že niečo prežije, že možno vedomie pretrvá.” Chvíľu ostal ticho. “Ale na druhú stranu, je to možno ako vypínač vypnúť-zapnúť,” povedal. “Klik! A si preč.” Zase sa odmlčal a potom sa usmial. “Možno preto sa mi nikdy nepáčil nápad dať na produkty Apple vypínače.”

Jobs je vykreslený ako kontrastná osoba. Poznačený vlastnou adopciou, dal k adopcii svoje prvé dieťa. Ako hippie odsudzoval korporácie a predsa založil firmu, ktorá sa stala najhodnotnejšou na svete. Mal obdobia keď sa neumýval, smrdel a jedol len jablká, ale pri produktoch Applu vždy trval na kráse a bezchybnom dizajne. Aj keď istú dobu panoval názor, že názov a logo Apple je poctou Alanovi Turingovi, jednému z otcov počítačov, ktorý spáchal samovraždu otráveným jablkom kvôli procesom o jeho homosexualite, Jobs to poprel. Chcel poľudštiť počítače a dostať sa v telefónnom zozname pred firmu Atari.

Steve Jobs trval na približovaní sa k dokonalosti. Ľudia, s ktorými pracoval boli buď géniovia alebo úplní hlupáci. Produkty boli buď sračky alebo zázraky. Výnimky nepripúšťal. To v jeho zamestnancoch nutne vyvolávalo obavy z jeho reakcií. A predsa, alebo práve preto, ich dokázal nadchnúť a doviesť k neuveriteľným výkonom. Jeho verní tento efekt nazývali skresľovaním reality. Tí, ktorí ho radi nemali, hovorili o štokholmskom syndróme.

Zákaz pornografie spôsoboval problémy. “Veríme, že máme morálnu zodpovednosť udržať porno mimo iPhonu,” odpovedal Jobs na e-mail od zákazníka. “Ľudia, ktorí chcú porno si môžu kúpiť Android.”

Kniha bola zostavená na základe desiatok rozhovorov, ktoré autor viedol s Jobsom, jeho rodinou, kolegami, priateľmi aj nepriateľmi. Je prekvapujúce, že niekto s tak vysokou potrebou kontrolovať dianie naokolo ako Jobs, bol podľa autora schopný a ochotný nezasahovať do písania.

Počas čítania ma prekvapila podobnosť medzi Stevom Jobsom a Albertom Einsteinom. Nie som si istý, či to bolo sklonom k výstrednostiam a balansovaním medzi genialitou a šialenstvom, alebo autorovým štýlom. Myšlienka, že všetci géniovia majú niečo spoločné, je príťažlivá. Veď predsa tá najjednoduchšia cesta ako sa stať géniom je správať sa ako génius. Či už sa chcete stať géniom, alebo si iba oddýchnuť pri geniálnej knihe, Steve Jobs od Waltera Isaacsona je skvelá voľba.

One more thing: Ak ešte náhodou nemáte doma Steva Jobsa od Waltera Isaacsona, môžete si ho kúpiť tu. Pomôžete mi tak získať nové knihy na recenzovanie.