Podpísané myšlienky

Pred pár dňami som dostal nápad. To nie je nič nezvyčajné. Tento navyše patril do tej najobyčajnejšej kategórie nápadov, ukladaných pod záložku “Toto by som si mohol kúpiť “. Ak by som si zapisoval všetky nápady tohto druhu, Moleskine by sa predajom zápisníkov stal najhodnotnejšou firmou sveta. Tentokrát bol môj záujem namierený na knihy s podpisom ich autora, a ak sa dá, tak samozrejme prvé vydania.

Začal som skromne: na eBay som si vyhľadal Newtona a Darwina. Po hlbokom výdychu a ešte pohľade do ešte hlbšej peňaženke som sa rozhodol zvýšiť dávku skromnosti. Richard Dawkins – drahý. Sagan tiež. Hawking – U toho si neviem predstaviť podpis. Posledným pokúsim bol Christopher McDougall, autor knihy Born to run, Zrozeni k běhu, kvôli ktorej som začal s behom. Dvesto dolárov. To už by som vedel prežiť, aj keď môj mentálny ekonóm tíško nariekal v kúte mojej guľatej lebky. Rozhodol som sa teda dať si deň, dva na premyslenie. Uvedomil som si toto: Kniha nesie rovnakú myšlienku, nehľadiac na to, či ju jej autor podpísal vlastnoručne, alebo nie. Tá si po tom, ako opustí telo autora žije vlastným životom, mení sa a dospieva. Ako dieťa, teda ako gény jeho rodičov. Pred pár dňami som narazil na smutný status o tom, že pred neviemkoľko rokmi svet prišiel o Shakespearea. Nie je to pravda. Shakespeare prišiel o život, nie svet o Shakespeara. Svet o neho nepríde, kým bude existovať aspoň jedna kópia jeho diel a neumrie posledný gramotný človek. Čo dúfam ešte dlho nepríde. Podpis nemá s myšlienkou nič spoločné. Myšlienky z kníh, ktoré by som chcel mať podpísané, už teraz žijú v mojej hlave. Sú vyspelejšie, videli už kus sveta. Prispôsobili sa mojej povahe tak, aby boli zaujímavé práve pre mňa a obohatili ma. Tie myšlienky, kvôli ktorým som chcel podpisy do kníh sú moje. Takže, možno si dnes večer urobím súkromnú autogramiádu. Len ja, kniha a ľadový čaj.