Skutoční živí mŕtvi

Žijú medzi nami a čakajú na smrť, na ktorú sme ich a ich rodiny odsúdili. Možno majú šťastie a nevedia o tom, možno niečo tušia. Dúfam, že nie. Bohužiaľ, jediní možní záchrancovia sú ich vrahovia. A tí očividne nemajú zľutovanie.

Douglas Adams, známy najmä ako autor kultového Stopárovho sprievodcu po galaxii, tentokrát vystupuje v netradičnej podobe – cestuje po svete s cieľom spoznať druhy na prahu vyhynutia. Napriek mnohým prekážkam a smutnému charakteru cesty si udržiava svoj inteligentný humor.

“Takmer som ti poslal správu, aby si nechodil,” povedal. “Celá táto záležitosť je nočná mora. Som tu už päť dní a stále čakám, či sa niečo podarí. Ambasádor v Bruseli mi sľúbil, že nám Ministerstvo poľnohospodárstva poskytne dva Land Rovery a vrtuľník. Ukázalo sa, že majú len moped a aj ten nefunguje.

Skúsenému (aj menej skúsenému) pozorovateľovi iste neunikne, že takmer všetky momentálne ohrozené druhy sa vyskytujú v rozvojových krajinách. Zaujímalo by ma, či je dôvodom uvedomelosť pokrokových krajín, alebo sme proste zvládli náš podieľ záhuby v lepšom čase… V každom prípade sme si aspoň čiastočne vstúpili do svedomia a nie všetci z nás naďalej hrajú rolu pánov tvorstva.

Keď je raz koloniálna vláda preč, byrokracia naďalej pobehuje ako bezhlavé kura a nerobí nič iné ako chyby, naráža do vecí a keď sa dostane k strelným zbraniam, postrelí sa do nohy. Ex-kolóniu spoznáte podľa ohromného počtu ľudí, ktorých jedinou náplňou práce je zabrániť každému, kto sa niečo snaží urobiť, aby to urobil.

Adams sa na svojich cestách zoznámil s rôznymi druhmi – madagaskarským lemurom aye-aye, komodskými varanmi, vtákmi kakapo na Novom Zélande, bielymi nosorožcami z Konga (Panuje presvedčenie, že roh nosorožca sa v čínskej medicíne používa ako afrodiziakum, ale nie je to pravda. Používa sa na zníženie horúčky. Samozrejme, že to nefunguje, je to len stvrdnutá koža, Číňania si môžu s rovnakou účinnosťou kúsať nechty…), delfínmi z rieky Jang-c’-ťiang a mnohými inými. Možno zo mňa hovorí antropocentrizmus, ale najviac sa ma dotklo stretnutie s Horskými gorilami. Sú to inteligentné a majestátne zvieratá a z rodiny živočíchov sú k nám takmer najbližšie.

Opatrne som z batohu vytiahol ružový papier a začal si písať poznámky o situácii. To ho očividne zaujalo trochu viac. Predpokladám, že doteraz nikdy nevidel ružový papier. Jeho oči sledovali moju ruku pohybujúcu sa naprieč papierom a po chvíli sa načiahol a dotkol sa najprv papieru a potom vrcholu môjho guľôčkového pera – nie aby mi ich vzal, ani aby ma zastavil, len aby zistil, čo to je a aký je to pocit. Veľmi to mnou pohlo a cítil som hlúpy impulz ukázať mu aj môj fotoaparát.

Nejasne si uvedomujeme, aký krehký je život jednotlivca (najmä nášho druhu) a nemáme potrebný nadhľad na to, aby sme si uvedomili, že takmer denne ničíme unikátne druhy života, rastliny aj živočíchy. Viem, čítame o tom, vidíme to telke, ale to uvedomenie si, že stačí jediný zlý krok a jedinečný prejav života je navždy preč…

Ostrovné ekológie sú krehké časové schránky. Dokážete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by ste tam priviedli druh z pevniny? Bolo by to ako priviesť Al Caponeho, Čingischána a Ruperta Murdocha na Isle of Wight — miestni by nemali šancu.

Je ťažké, napísať knihu o vymierajúcich druhoch tak, aby bola poučná, udrela na tú správnu strunu a pri tom bola vtipná, ale Douglas Adams to dokázal. Škoda, že už nie je medzi nami. Ak sa vám páčil Stopárov sprievodca po galaxii / máte záujem sa niečo dozvedieť a zabaviť sa, určite po nej siahnite. Nájdete ju aj v tomto kníhkupectve, s poštovným na Slovensko zadarmo. Prajem príjemné čítanie a pripájam posledný citát:

Strata pár druhov nám môže pripadať takmer bezvýznamná v porovnaní s veľkými environmentálnymi problémami ako globálne otepľovanie a rozpad ozónovej vrstvy. Aj keď má príroda pozoruhodnú mieru odolnosti, existuje hranica, po ktorú môže byť táto odolnosť skúšaná. Nikto nevie, ako blízko k tejto hranici sa pohybujeme. Čím je väčšia tma, tým rýchlejšie ideme.