Smrť v podaní čiernej diery

Vesmír skrýva mnoho nástrah. Mnohé z nich nepoznáme, o niektorých vieme veľmi málo a tie čo poznáme ignorujeme v nádeji, že nám sa predsa nemôže nič stať. Vyhynutie ľudstva by bolo najväčšou katastrofou v dejinách života vo vesmíre. Nie preto, že by sme nemali kapacitu, ale preto, že nám chýba predvídavosť. Druh, ktorý osídli Zem po našom vyhynutí sa bude v múzeách pozerať na naše kostry a bude sa čudovať prečo Homo sapiens s „veľkou hlavou“ dopadol rovnako ako dinosaury s mozgom veľkosti hrášku.

Na špeciálny problém, treba špeci riešenie. A prípravu. Ak začneme uvažovať nad záchranou Zeme a ľudstva päť minút pred dvanástou, nemusíme prísť s riešením včas. Bruce Willis si v čase, keď ho bude najviac treba môže už kupovať Pampers Senior :) Klasické riešenia nemusia stačiť.

Porazili sme mimozemšťanov z Dňa nezávislosti tým, že sme z laptopu Macintosh nahrali vírus do ich materskej lode (ktorá mala pätinu objemu Mesiaca), čím sme vyradili jej ochranné silové pole. Neviem ako vy, ale ja mám problémy aj s nahrávaním súborov z jedného počítača do druhého v našom oddelení, najmä ak majú rozdielne operačné systémy. Je len jedno riešenie. Celý obranný systém mimozemskej materskej lode musel byť riadený tým istým operačným systémom od Apple Computers ako mal laptop, ktorý doručil vírus.

Myslím, že nám chýba fantázia. Na to aby tvorba nápadov fungovala, potrebujeme na niečom stavať. Mnohí ľudia pritom nie sú vlastníkmi ani len základných informácií. Stretol som sa s vysokoškolsky vzdelanou mládežou, ktorá nemala predstavu ako funguje pohyb Zeme a ani koľko trvá obeh Mesiaca okolo Zeme (Pomôcka: odpoveď je jedno slovo z otázky.) Ak sa nemýlim, to bola ešte prvouka. Taká chémia je ďaleko za hranicami „nám známeho vesmíru“. Nie vždy je to pritom chyba systému. Ľudia, ktorí majú prístup ku základnému vzdelaniu, k možnostiam hľadať informácie samostatne, to z mne neznámeho dôvodu nerobia.

Petícia požadovala buď prísnu kontrolu, alebo úplný zákaz dihydrogén monoxidu. Uvádzala niektoré z vlastností tejto látky bez farby a zápachu:

  • Je hlavnou zložkou kyslých dažďov
  • Rozpustí takmer všetko, s čím príde do kontaktu
  • Ak ju niekto vdýchne, môže spôsobiť smrť
  • V plynnom skupenstve môže spôsobiť ťažké popáleniny
  • Nachádza sa v tumoroch smrteľne chorých pacientov

Štyridsaťtri ľudí z päťdesiatich oslovených podpísalo petíciu, šesť bolo nerozhodnutých a jeden bol veľký podporovateľ dihydrogén monoxidu a odmietol podpísať. Áno, 86 percent oslovených hlasovalo za zákaz vody (H2O).

Samozrejme hovorím o základných vedomostiach, o budovaní prehľadu a tvorbe živnej pôdy pre fantáziu. Tvrdej vede sa nemôže venovať každý. Ale čo ak práve vo vás, alebo vašom potomkovi umiera hladom nový Einstein?

Richard Feynman, slávny fyzik dvadsiateho storočia, skromne poznamenal, že odhaľovať zákony fyziky je ako sledovať šachovú partiu bez toho, aby sme poznali pravidlá. Navyše, napísal, nevidíte všetky pohyby v partii. Len raz za čas počas hry nahliadnete na hraciu plochu. S týmto intelektuálnym handicapom je vašou úlohou prísť na pravidlá šachu. Možno si po čase všimnete, že strelci stoja vždy na rovnakej farbe. Že pešiaci sa nehýbu veľmi rýchlo. Alebo, že kráľovnej sa boja všetky ostatné figúrky. Predstavte si, že počas hry ostalo už len pár pešiakov. O chvíľu sa pozriete znovu a zistíte, že jeden pešiak chýba a na jeho mieste stojí už vyhodená kráľovná. Príďte na to!

Je to zopár z postrehov, ktoré vo svojej knihe Smrť v podaní čiernej diery prináša Neil deGrasse Tyson. Kniha je zbierkou jeho stĺpčekov a esejí o vesmíre, fyzike a vzdelávaní. Tak ako je u neho zvykom, všetko podáva s nadhľadom, jednoduchými vysvetleniami a skvelým humorom. Napríklad to, že mnohé úžasné veci, ktoré berieme za samozrejmé, tak niekomu vôbec nemusia pripadať.

Na tejto jednej planéte koexistujú (okrem iných foriem života) riasy, chrobáky, hubky, medúzy, hady, konkordy a obrie sekvoje. Predstavte si týchto sedem organizmov zoradených vedľa seba na jednom mieste. Ak by ste to nevedeli, bolo by ťažké uveriť, že všetky pochádzajú z toho istého vesmíru, nieto planéty. Skúste opísať hada niekomu, kto ho nikdy nevidel: “Musíš my veriť. Na Zemi existuje zviera, ktoré (1) loví svoju korisť infračervenými detektormi, (2) dokáže prehltnúť celé zvieratá päťkrát väčšie ako jeho hlava, (3) nemá ruky, nohy ani iné končatiny a predsa (4) sa dokáže kĺzať po povrchu rýchlosťou takmer meter za sekundu!”

Neil deGrasse Tyson je známy popularizátor vedy a jedna z ikon o vedu sa zaujímajúcej časti internetu. Okrem mnohých článkov a konferencií pracuje ako riaditeľ Haydenovho observatória a je známy aj svojím lobovaním za vyššie príspevky štátu do vzdelávania a vedy. Jeho prejav o tom, že sme prestali snívať a o najúžasnejšej a najpovznášajúcejšej vedomosti, ktorú máme som písal aj na tejto stránke.