Úplne iný druh materializmu — recenzia knihy Neobyčajné materiály

Minimalizmus je veľká vec, minimálne momentálne. Ľudia chcú mať kúzelne upratané poloprázdne domácnosti a zenové kancelárie. Cestovať sa odporúča len a jedine podľa zásady omnia mea mecum porto - všetko čo vlastním, si nesiem so sebou, v jedinom ruksaku. Aby sa to zmestilo na jedinú fotku.

Ľudí, ktorí plávajú proti prúdu minimalizmu je na prvý pohľad mizivé minimum. Jedným z nich je Mark Miodownik. Svoju knihu, Stuff Matters, nielenže nazval ultra-materialisticky, ešte aj tým úsmevným dvojzmyslom odmieta minimalizmus. V češtine vyšla pod trochu obyčajnejším názvom Neobyčejné materiály. Neobyčajnosť jej nehmotného obsahu ostala zachovaná.

minimalistické minimum

Miodownikov pozitívny vzťah k materiálnu je až uchopiteľný a keďže sa venuje materiálovému výskumu. K napísaniu knihy ho viedla nie hmotná zodpovednosť, ale čistá fascinácia. Keď ho ako chlapca v metre lupič porezal žiletkou, jediné, na čo sa dokázal sústrediť, bola schopnosť malého kúsku ocele prejsť kožou bundy aj tela.

V knihe sa venuje histórii a vlastnostiam jednotlivých materiálov. Zaujíma sa prečo žiletky režú a prečo sa spinky na papier ohýbajú; prečo sa kovy lesknú a prečo je sklo priehľadné; prečo ľudia milujú diamanty, ale nenávidia betón, ktorý je základom všetkého a na ktorom stojí celý ľudský svet. V knihe je okrem iných kapitola o oceli, skle, plastoch, porceláne, papieri ale aj o perličkách ako sú grafén a čokoláda. Pri čokoláde sa nematerialistické preferencie mnohých rozpúšťajú… ako čokoláda v ústach. O tejto hnedej kráske okrem iného Miodownik píše, že jej láske podobný efekt na mozog a srdce trvá dlhšie ako následky bozkávania.

Kniha je výstižná, exaktná ale nie zložitá, až prekvapivo zábavná. Úsmev sa priam zhmotňuje na perách a inšpirácia by sa dala krájať. Nikoho preto neprekvapí, že bola ocenená nie len vehementným odporúčaním od Billa Gatesa (a odo mňa), ale aj sklom - Wintonovou cenou od Kráľovskej spoločnosti.