Zvláštny pocit, držať v ruke pero

Zvláštny pocit, držať v ruke pero. Kĺzať ním po papieri, podobne ako prstom po dotykovom telefóne, ale inak. Spôsobom akým sa v zime korčuľujú slušné slečny. Určovať jeho trasu a zároveň sledovať jeho stopu s obavami o výsledný obraz. Už je to dávno…

Zatvorte oči a skúste si spomenúť na písmo vášho najlepšieho priateľa. Alebo manžela. Nie to, že v mailoch končí každú vetu troma bodkami a za každou druhou dá smajlíka. Myslím skutočné písmo, rukou – tou končatinou s piatimi stylusmi na konci. Preškrtáva téčka? Robí nad i bodku alebo krúžok? Videli ste vôbec jeho písmo?

Ak niekedy stretnete niekoho, kto svoj podpis miesto podčiarknutia prečiarkne, utečte rýchlo a ďaleko. Roky terapie už čakajú.

Pamätám si, ako som sa učil písať. Niektoré písmená mi robili problém. Napríklad písané E som písal opačne. Ale tešil som sa, že sa postupne prepracujem k dospeláckemu písmu, tomu elegantne vyzerajúcemu kódu, ktorý vedel prečítať len odosielateľ a príjemca a nepriateľom – deťom ostalo nečitateľné. Majstrovstvo nečitateľného rukopisu sa mi podarilo zvládnuť. Nie do takej miery ako lekárom (myslím, že sa učia písať v tej istej škole, kde sa hlásiči na železničných staniciach a letiskách učia rozprávať).

Elegancia môjho rukopisu však zaostáva. Syndrómy tohto úpadku som už videl. A nie raz. Každý september, po návrate do školy, keď som musel spolu s perom chytiť aj grif. Liečba je jasná – zmena životného štýlu. Lieky sú rôzne. Môžete si kúpiť balík pätnástich guľôčkových pier za euro a písať na okraj novín, alebo si môžete kúpiť zápisník, ktorý napriek názvu nie je vyrobený z krtčej kože, atramentové pero s irídiovým hrotom a chovať morské koníky na domáci atrament. Voľba je na vás.

Nebuďte snobi kvôli nástrojom. Užívajte si radosť z krásneho papiera, kvalitného pera a krásneho a starostlivého písania, ale netrvajte na ňom. Radosť nájdete aj v útržku papiera nesúcom pár slov s pripomienkou písanou uponáhľaným guľôčkovým perom, ak za ním spoznáte ruku osoby, ktorú máte na svete najradšej.

Ak máte chuť si zaspomínať na časy, keď písanie rukou bolo najbežnejšou voľbou, naučiť sa niečo o rôznych písmach a ich histórii, ale aj o spôsobe, akým sa deti učili písať a ako vzniklo guľôčkové pero, siahnite po knihe The Missing Ink: The Lost Art of Handwriting (and Why it Still Matters) od Philipa Henshera. Číta sa ľahko a je doplnená o množstvo vtipných komentárov a určite v nej nájdete svoje odpovede. Môžete si ju kúpiť v tomto kníhkupectve.